Celé misie od začiatku sú niečím pre mňa výnimočným. Verím, že aj pre mnohých iných. Keď začali žalmoví bubeníci zvolávať požehnanie na mesto Prešov, zatiahnutá tmavá obloha sa nad priestranstvom zázračne roztiahla, bolo vidieť krásne modré nebo a do toho žiariace zapadajúce slnko. Božie slovo a mnohé misijné kázne vo mne nanovo obnovovali lásku k Bohu a upevňovali dôveru v Neho. V hale na Baštovej ulici som zažia niečo nádherné. Mladí svedčili pre mladých. Aj moja najmladšia dcéra. Prvýkrát som ju počula svedčiť. Som rozvedená matka žijúca v odluke od manžela. Máme štyri deti a naša rodina sa rozpadla po 24 rokoch. Náš spoločný dom bol sčasti stavaný na piesku. Bolo to pre nás veľmi bolestivé obdobie, ktoré mne aj deťom zanechalo krvácajúce rany na duši… Kto to zažil, veľmi dobre vie, o čom hovorím. Keď svedčila o tom, ako jej Boh pomáha a uzdravil jej boľavé srdce, že dokázala svojmu otcovi odpustiť a dokáže sa s ním rozprávať v slobode o všetkom, plakala som. Plakala som od radosti. Túžila som, aby naše deti dokázali otcovi odpustiť. Mnohokrát sa rozhodujem vo svojej duši nanovo mu odpúšťať, lebo je to ťažké, ale nie nemožné. Verím, že celá naša rodina bude raz uzdravená úplne aj náš ocko a nejak tak vnútri vnímam, že Boh si na to použije práve naše deti a najmä tú najmladšiu. Plač trval krátko, lebo ho vystriedala radosť a úžas, ako si Boh naše deti vedie v láske a cez ich svedectvá volá a privádza k láske a odpúšťaniu mnohých ďalších…

——

Zažila som veľa pekných stretnutí… Naozaj bolo všade niečo cítiť vo vzduchu…milosť misií… V pondelok programy v školách dopadli nad očakávania. Na gymnáziu dopoludnia sme boli milo prijatí. Popoludní sme čakali, že na 7. hodinu na štátnej škole skoro nik zo študentov nepríde po vyučovaní… Na naše prekvapenie bolo tam asi 6 plných tried. Po každom vstupe potlesk. Až na malé výnimky všetci počúvali a boli vďační. Úžasne sa mi slúžilo s najlepším misijným tímom aký som na prešovských misiách kedy mala. V utorok večer na VŠ internáte nádherná atmosféra počas programu pri delení sa kerygmou a svedectvami. Po výzve – prijatie Krista za svojho Pána a Spasiteľa a veľmi silné modlitby príhovoru za viacerých študentov. Streda – nádherný čas na škole, kde učím – moje študentky počas misijného programu ma veľmi potešili – som na Vás hrdá !!! Popoludní – plné námestie mladých pred ľudovou bankou …Prešov patrí Ježišovi!!! Jedno dospelé dievča sa prišlo spýtať ako sa môže dať pokrstiť, tak sme sa dohodli ,že sa po misiách stretneme a viac porozprávame…. Večer opäť na VŠ – pekný čas po sv. omši. Piatok – ja som totálne prechladnutá a prinášam zástupnú obetu…..ale stalo to za to a oplatilo sa! Mám viacero spätných kladných väzieb. Ľudia mi píšu, volajú, ďakujú … Nech sa Pán oslávi ešte viac v mojom srdci a v živote mnohých Prešovčanov! Sr.Helena Torkošová, OSF